Po nečakanom rozpade dvojice Morpheus a Daemon vystupujúcich do minulého roka v smrtiacom hviezdnom zoskupení LIMBONIC ART, sa Morpheus rozhodol vydať smerom svojho osobného projektu DIMENSION F3H. Ten mal pôvodne smerovať k iným nemetalovým oblastiam hudby, viac cez elektroniku a ambientné melódie, ale niečo sa (pozitívne) zvrhlo a hneď úvodom môžem prezradiť, že DIMENSION F3H je regulérnym metalovým zoskupením.
Od úvodného odpočtu elektronického hlasu je zrejmé, že elektronika bude mať na albume podstatné zastúpenie. Ďalším artiklom je zreteľný hudobný rukopis Morhpeov. Myslím, že každý, kto trocha zakopol o tvorbu LIMBONIC ART, si určite pamätá vynikajúci album „In Abhorrence Dementia", v prvej chvíľke posluchu „Reaping the world winds" sa môže zdať, že sme sa vrátili práve do časov tohto diela. Prispievajú k tomu hlavne tradičné melodické gitarové linky kreované Morpheom a LIMBONICom podobné užitie melodických elektro-klávesových doplnkov. Je však jasné, že na tu koncepčne ide viac o melodiku a futuristický nádych ako o bezbrehú mrazivú temnotu vesmíru.
Z akej esencie hudobných atribútov pozostáva „Reaping the World Winds" bez ohľadu sa na spomínanú podobnosť s LIMBONIC ART? V prvom rade ma veľmi upútala strojovo presná a výborná rytmika bicích. V istých chvíľach som ani neveril, že sú to „živé" bicie. Maximálne rýchle a presné blackové klepačky spolu ďalšímie breakmi a rytmami a prechodmi v podaní Stian Kirstoffshena (PAGAN´S MIND) sú hodné až pána Hellhammera. Celkovo sa vak dá povedať, že rytmika albumu sa skôr nesie v strednotempových polohách. V niektorých momentoch vhodne doplnená programovanou zložkou (niektoré prechody a rôzne industriálne rytmy v pozadí). Takýto precízny a rytmicky pestrý základ dáva plne vyniknúť pestrej zmesi predkladaných kompozícií. Gitary prepletené v množstvách veľmi výrazných melodických riffov variujúcich od blackových postupov tiahnúcim až k heavy metalovým a rockovým vplyvom. Gitarová práca v podaní Morphea je bezchybná a okorenená ešte množstvom sól a častými až deathovými zásekmi. Atmosférickú časť kompozícií zas zastupujú bohato nalinkované klávesy dotvárajúce melódie bez pocitu nadbytočnosti, alebo samoúčelnej prekomponovanosti. Nachádzame ich už v podobe industriálnych samplov cez rôzne elektro „symfonické" prvky až po klasický klavír. Osobitnou kapitolou je však vokál. O ten sa postaral Nesmoth (ARCH NEMESIS) a aj keď sa mi sprvu veľmi nezdal, výborne zapadá do konceptu. Výlučne v melodických polohách je rovnako variabilný a pestrý ako vyššie spomenuté elementy. Možno trocha nižšie položený, no cez rôzne skreslenia a efekty sa miestami dočkáme aj typických vysokých heavy metalových polôh. Pre ešte väčšie spestrenie vokálových liniek sú skladby pretkané aj ženskými vokálmi, vrstvenými chórmi, krátkymi duetmi a ďalšími drobnosťami, ktoré tak ako aj pri ostatných elementoch môžme pri každom ďalšom posluchu postupne objavovať.
Takže aj na základe predchádzajúceho opisu vidno, že máme čo do 
činenia s extrémne pestrou hudbou. Celková atmosféra tiahne niekde viac k futurizmu a prirovnal by som ju skôr k poslednému albumu THE KOVENANT, aj keď oproti tomu tu nenájdeme veľa melanchólie, skôr silný futuristicko-kozmický dotyk. Taktiež oproti poslednej tvorbe THE KOVENANT album pôsobí veľmi konzistentne neobsahuje hluché miesta až na snáď jedno pre mňa nepochopiteľné a to je záver v podobe čiste elektronickej skladby „Reborn", ktorá tam nemusela vobec byť. Narozdiel od tejto je ďalšia „elektro-inštrumentálka" „Waterworld" slušná.
V záverečnom hodnotení, nemám veľmi čo vytknúť. Máme tu pestrý mix elektro-blacku s množstvom inoštýlových vplyvov. Nezostáva mi nič iné len tento album všetkým vrelo odporučiť a podporiť to aj hodnotením.
